Mamka robieva dosť často sypanú tvarohovu štrúdlu. To ma inšpirovalo vymyslieť niečo s jabĺčkami. Tento koláč je tiež sypaný. A aj strúhaný. Nič nemiešate, len priamo na plech šup sypete a svižne strúhate. Za pár minút je koláč v plechu, a potom už len čakáte kým sa upečie. Ja som na vrch dala po dopečení aj vyšľahanú smotanu, ale nemusíte, keď nechcete.

Niekto tento koláč môže tiež poznať ako Londoner alebo Londýnske štangle. Naše staré mamy a babky ho majú poznačené v svojich ručne písaných kuchárskych knihách a ich chuť si budeme pamätať navždy. Je pravda, že starké ich vedia upiecť najlepšie, ale môžete skúsiť aj vy, tento tradičný recept a zaspomínať si na detské časy.

Moja stará mama je prototypom výmyselníčky, fajnšmekerky, rada robí experimenty a skúša nové veci. Hyperaktívna žena aj pred 80-tkou. Posledná plodina, ktorú mi dala na vyskúšanie bola ačokča, ktorú vypestovala na plote. Keďže chutí ako niečo medzi uhorkou a paprikou, tak som z nej skúsila pripraviť plnenú papriku.

Vďaka bylinkám bude táto pizza nezameniteľná. Naozaj sa oplatí siahnuť po čerstvých zväzkoch, alebo využiť svoju bylinkovú záhradku, čo dodá nudnej chuti pizzi dokonalosť. No a keď chcete maximálne rozmaznať svoje bruško, dajte na pizzu aj kúsky údeného lososa. Výborná kombinácia, ktorá zachutí naozaj každému. To mi verte. Mala som predstavu, že to môže takto dokopy dobre chutiť, ale sama som bola prekvapená, ako sa to celé dobre doplnilo a veľmi nám táto kombinácia chutila. Skúste.

Marhuľky dozreli. Tie tvrdšie putovali so pohárov a zaliali sa sladuškým sirupom a tie mäkkšie som dala na pomleté orechy a prikryla som ich piškótovým cestom.

Klasika mnohých domácností. Ale ja tú klasiku milujem. Keď vylizujem z misky ešte surové cesto, keď dojedám marhule, ktoré sa nezmestili na plech, a nasávam vôňu keď sa pečie.  

Niekto nosí na návštevu bonbonéru, ja nosím napečené pečivko či koláčik.

Piecť drobné slané pečivo je taký pekný milý zvyk. Mne sa to najviac pasuje keď má prísť návšteva, ale aj keď ja idem niekoho nakuknúť a „vyžrať“. Aby som mala menšie výčitky, tak niečo donesiem zo sebou. Niekto nosí bonbonéru, ja nosím napečené pečivko či koláčik.

Mám rada, keď sa v kuchyni neplytvá a využije sa všetko, čo sa len dá. Aj vnútro upečených vydlabaných zemiakov.

Keď som robila plnené zemiaky (klikni TU) ostalo mi dosť veľa zemiakovej hmoty, ktorú som vydlabala z upečených zemiakov. Bolo mi ľúto nevyužiť tie chutné zemiaky, ktoré už boli upečené. Sú vhodné do zemiakovej kaše s cibuľkou, do placiek so slaninkou, ale mne vtedy napadla polievka. Zemiakovú sme už nemali dávno. Ale táto mala vďaka odlišnej úprave zemiakov výraznejšiu zemiakovú chuť.Pretože, keď robievam zemiakovú polievku bežne, najprv varím zemiaky vo vode a potom prilievam mlieko či smotanu. Tu nebola do polievky pridávaná žiadna voda!

Na blogu už mám zverejnené recepty na plnené cukety, papriky, batáty i zemiaky. Opäť sa vraciam ku klasike, ktorou sú plnené zemiaky.

Keďže zemiak je potrebné dobre dochutiť, určite skúste syr s modrou plesňou. Slaná a výrazná chuť sa veľmi dobre hodí k zemiakom. Tento recept nie je v ničom svetoborný, nehľadajte za tým vedu. Tie najchutnejšie jedlá sú vždy jednoduché.

Naše staré mamy boli veľmi dobré kuchárky. Najviac sa vytešujem, keď listujem v kuchárkej knihe, ktorú si písala starká. Vždy tam nájdem nejaký zákusok, ktorý si upečiem a ochkám nad tým, aký je úžasný.

Skúšali ste už zákusok z vodovej piškóty? Ja som doteraz vždy vypekala cestá, kde sa pridával olej alebo maslo. Táto vodová piškóta ma však očarila, pretože je chuťovo rovnaká, ako olejová, ale je vláčnejšia, vyššia a má peknú štruktúru. Základom, aby dobre držala je tuho vyšľahaný sneh a poctivo vymiešaný cukor so žĺtkami.

Tento jablkový zákusok som našla v zošite po mojej starkej. Zaujal ma už pri čítaní receptu a to, že sa na nastrúhané jabĺčka dáma piškóta. Gramáže som si upravila pola seba a tiež niektoré ingrediencie.