vanilka

Chuť na niečo sladké je silná. Je to ako abstinenčný príznak. Tieto stavy mávam dosť často a dokonca sa mi už viac krát stalo, že som mala chuť na konkrétne ingrediencie a moje dáve a donedávna používané “mám chuť na niečo sladké” začína nahrádzať “mám chuť na niečo vanilkové/mandľové/jablkové/slivkové/…” . No nebránim sa tomu. A ani môj muž. Vďačne si vychutná všetko čo mu pripravím a dokonca ma za to aj pochváli. Krásna idylka zvaná Môj život.

Tekvicové pyré mi ostalo ešte z prípravy sladkého tekvicového chlebíka a tak nápad urobiť si radosť tekvicových cheesecakom uspela. Aj napriek tomu, že bola nedeľa večer sa mi chcelo – tak ako vždy keď ide o pečenie či varenie. Už to začína byť podozrivé niele mužovi, ale aj mne. Kiež by som bola taká pracovitá i v práci, nielen v kuchyni 🙂

Keď som si pred pár dňami zostavovala zoznam koláčov, zákusov, toriet a keksíkov, ktoré by som si dala na Vianoce, zastavila som sa pri hľadaní niečoho, čo by uspokojilo moje chute na niečo echt maslové, svieže, nečokoládové a zároveň dostatočne vianočné svojou vôňou a charakterom. Vychádzala som z dvoch hlavných chutí: pomaranč a biela čokoláda. Keď som k týmto chutiam pridala maslo, začali sa črtať mafinky 🙂