Tradičný hummus ste už asi skúšali. Táto indická dobrota sa tradične pripravuje z cíceru, sézamovej pasty (tahini), olivového oleja, citrónovej šťavy a soli. Vďaka svojmu zloženiu má vysokú výživovú hodnotu. Obsahuje rastlinné bielkoviny, zložité sacharidy, nenasýtené tuky, vlákninu a komplex minerálov a vitamínov. Hummus je obľúbeným v Izreali a patrí do arabskej kuchyne, avšak konzumujú ho po celom svete asi tak ako pizzu 🙂 Skúsili ste už špenátovú verziu?

Bola polovica marca a už sme nachytali dvoch ľudí ako pod cestou v jarku trhajú niečo zo zeme. Nešlo nám to do hlavy, pretože múdry internet píše, že medvedí cesnak rastie v apríli. Keď sme sa vracali zo Zochovej chaty, bolo len 7 stupňov. Bola dosť chladno a v lese, kde stromy odchytili všetko slnko a horský potok chladil okolité kamene bolo ešte zimšie. Mala som pocit, že je okolo nuly. Keď sme vstúpili medzi stromy, zacítili sme ho. Smiali sme sa, pretože sme mali pocit, že je to len prelud a naša fantázia. Ale našli sme ho. Rástol blízko horského potôčila. Najprv len menšie 7 centimetrové lístky. Potom veľké pole, ktoré už pred nami dvaja ľudia pretrhali a dôkladne postúpali. Natrhali sme si zo desať hrstí a išli sme hrdo domov. Kde nás už čakalo chladené kuriatko. Kým sa však upieklo. Neodovali sme a urobili sme si tento rýchly šalát s bryndzovými nokmi. 

Sú dni, kedy na mäso ani nepomyslím. Výnimkou sú okamihy, kedy muž donesie steaky s mladého býka a vtedy sa nezdržím. Ale bola raz sobota. Mala som na varenie viac času a tak som sa predtým ako som išla niečo variť na večeru najprv silnejšie zamyslela. Zalovila som v pamäti, čo také som naposledy listovala, čo ma zaujalo a tak som si spomenula na jeden časopis, kde kombinovali ružičkový kel a citrón. Keď som to čítala. Najprv som si myslela, že zle vidím. Ale potom si to môj mozog uvaril a usúdil, že to raz skúsi. Ten deň D nastal a keďže mi to chutilo a na posedenie sme s mužom zjedli celý pekáč až do dna, tak sa chcem s vami podeliť o tento recept. Je asi trochu viac pre tých, čo majú odvarené (no možno sa mýlim) a odskúšané. Tie chute sú divoké. A možno by som ich označila za exotické. Veď kyslé zemiaky? To je divné! Či?

Tak tento sa vydaril. Je veľmi jednoduchý a určite bude príjemným spestrením vo vašom jedálničku. Stačí nakúpiť tieto suroviny a hneď sa pustite do šalátu so špenátom, červenou cibuľou a slovenskými cherry paradajkami a ako čerešnička na torte sú pečené šampiňóny so syrom gervais a s pažítkou. Stačí už len pokvapkať olivovým olejom a citrónom.

Vďaka Bohu za inšpirácie, vďaka za časopisy, vďaka za pinterest a celkovo vďaka za interet 🙂 Určite to poznáte aj vy, keď si listujete magazín, alebo surfujete po nete a narazíte na nejaké recepty, najprv možno zaujme názov, možno foto a možno len kombinácie. Keď si prečítam recept, už dopredu viem, čo to bude, alebo nebude jedlé. V hlave mám nápady ako by som to vylepšila. Muž sa vždy čuduje, ako môžem tak dlho byť na nete a pozerať na recepty, fotky s jedlom, listovať v časopisoch až do takej mieri, že nevnímam čo ide v telke. Je to môj život…. dosť bolo o nesmrteľnosti chrúpsta.

Utorok si môžem dovoliť variť aj dlhšie ako pol hodinku, pretože muž je na floorbale. Už cez deň mi v robote chodili po rozume nápady, čo také by to mohlo byť. Vyšlo to na červenú ryžu, ktorej žiaľ, nestačí 20 minút, ako klasickej bielej. Táto sa varí 40 minút. Ľudkovia, ale aj keď sa varí tak dlho, stojí to za to. Veľmi je chutnučká. A ako píšu na obale, “červený ryža je dobrý zdroj vitamínov, stopových prvkov, aminokyselín a vlákniny. To stojí za to, nie?

Ako tak pozerám na recepty, ktoré sa objavujú na blogu, uvažujem, prečo mám rada zapekané jedlá. Je ich nejako veľa. Hm… neviem, asi preto, že som ohnivé zmanenie, ktoré viac inklinuje k ohňu. Alebo preto, že mám v tomto prípade radšej pečenú papriku ako surovú. Zapekanie jej dáva výraznejšiu vôňu, pretože paprika vonia, len keď ju krájame či hryzieme. Inak mi surová vôbec nevonia. Pri pečení je to báseň. Vonia celá kuchyna.

Po tom, ako si dvakrát nabral a dojedol, povedal tie najkrajšie slová, ktoré tak rada počujem: “Boli to najlepšie francúzske zemiaky, ale som jedol…” Boli síce neklasické, pretože namiesto klasickej diétnej salámy či špekačky, ktoré tam väčšina gazdiniek dáva, sme dali oravskú slaninu a kuracie prso, plus ešte to, že 16 % kyslú smotanu nahradil Creme fraiche ( tj.  33 % kyslá smotana francúzskeho typu) a pri vylepšeniach sme neskončili. Okrem klasických zemiakov sme pridali aj batáty a oživili sme to aj cibuľou… Balada.

Dlhý názov neznamená, že je to komplikované 🙂 Je to moja obľúbená plnená paprika, ale inak ako s bravčovým mletým mäskom a ryžou. Ako povedala kamarátka Maťa, chutilo jej to ako klasická plnená paprika. Len pri tejto sme vynechali dva zdroje sacharidov –  bielu ryžu a zemiaky. Namiesto nich som použila quinou [kinvu] a karfiol. Vďaka tomu som toto jedlo s vysokým glykemickým indexom skrotila 🙂 Namiesto quinoy môžete dať prípadne hnedú či červenú ryžu.

Sladké zemiaky, alebo tiež batáty, majú plnú, sýtu a sladkú chuť. Do našich obchodov sa už dostávajú čoraz častejšie a nie je problém kúpiť si ich. Na internete som o nich čítala už kde čo a najviac sa mi na nich páči, že aj keď sú sladké, majú nízky glykemický index. Dietológovia ich odporúčajú ako súčasť jednálnička a na internete už existuje množstvo receptov s ich využitím. Dajú sa variť, piecť, grilovať, a sú z nich dobré prílohy, placky, koláče, polievky či hlavné jedlá. Avšak práve grilovaním a pečením so šupkou sú batáty maximálne zdravé, lebo z nich náš organizmus dokáže získať veľa betakaroténu a vlákninu. Pri pečení sa v nich štiepia škroby na cukry a preto sú aj pri tejto úprave sladšie.

Moji milí, kto z vás nejedol aspoň raz v živote hot-dog? Asi takého človeka ani nepoznám. S mužom sme preto pripravili tieto tri americké hot dogy. Skúste si aj vy  pripraviť pravý americký hot dog tak ako má byť a úplne inak  a ZDRAVŠIE! Pretože hot dog nie je len rožok, párok a horčica či kečup.

Chcela som napísať, že dosť bolo vianočného maškrtenia, ide sa variť a piecť zdravo, lenže to by nebola celkom pravda. Maškrtiť sa dá aj pri takom tofu. Dôkazom toho je toto mňamkové tofu, ktoré mi raz pripravil moj muž ako prekvapenie. Keď som prišla z práce a sadla na barovú stoličku, položil predo mňa voňavý tanier so soté. Prvé sústa boli ako balzam na moje chuťové bunky. Sladučké, krémové, pikantné…

Ešte pred mesiacom reklamy lákali na vianočné ľahôdky, dnes dávajú do pozornosti pomôcky na cvičenie a fitness oblečenie. V tomto duchu sa tiež niesol môj nákup – na prvé oko zdravších surovín na varenie. Aj tento recept však potvrdil to, že čo je zdravé, môže byť tiež chutné. Bola som plná očakavaní, čo na to muž, či si nebude pýťať mäso. Naopak, ešte si vypýtal 3 ravoli navyše 🙂

Krémové polievky, to je moje 🙂 cez leto cuketová, či tekvicová, z času na čas hrášková či šošovicová. Prípadne špargľová. Skúsila som aj zo stonkového zeleru. Trochu som sa bála, že bude aromatická, ale poistila som to dostatkom zemiakov. Naozaj stračí dochutiť len soľou, vôbec nie je potrebný bobkový list či muškátový oriešok. Základom je maslo a cibuľa. Na tú určite nezabudnite…

Už som to robila mnohokrát, pečenú cviklu máme radi. Je to rýchla zdravá večera. Niekedy zvykneme pridať nielen cviklu, ale aj mrkvu či kareláb. Chuť pečenej cvikly a k tomu jemná pikantná chuť bryndze je niečo, čo musíte vyskúšať. Ako príloha sa k tomu ideálne hodí biela chrumkavá bageta a zelený šalát. 

Kozí syr mi ako študentke neskutočne smrdel a vadila mi pachuť, ktorá po ňom ostávala v ústach. S vekom sa však menia chute a ja som sa stala milovníčkou kozích syrov. Mám rada ich kombinovanie so sladkými chuťami. Vyhráva hruška, figy, jablko a med. Naopak vadí mi kombinácia rukoly a kozieho syra – zdá sa mi to zbytočne preexponované.

Zemiaky sú jedna z našich obľúbených príloh. Robievame ich často. I keď ich niektorí vynechávajú, lebo majú škroby a cukry, v našom jedálničku by sa mali i tak objavovať. Teraz sú však zemiaky v hlavnej úlohe a hľadala som k nim prílohu-mäso 🙂 napokon som zvolila kuracie prsia so schwarzwaldskou šunkou zrolované do rolky.  Na dochutenie som zvolila paradajkový pretlak. Zo zvyšku som urobila paradajkovú polievku so syrom. Moju obľúbenú 🙂