Mamka robieva dosť často sypanú tvarohovu štrúdlu. To ma inšpirovalo vymyslieť niečo s jabĺčkami. Tento koláč je tiež sypaný. A aj strúhaný. Nič nemiešate, len priamo na plech šup sypete a svižne strúhate. Za pár minút je koláč v plechu, a potom už len čakáte kým sa upečie. Ja som na vrch dala po dopečení aj vyšľahanú smotanu, ale nemusíte, keď nechcete.

Niekto tento koláč môže tiež poznať ako Londoner alebo Londýnske štangle. Naše staré mamy a babky ho majú poznačené v svojich ručne písaných kuchárskych knihách a ich chuť si budeme pamätať navždy. Je pravda, že starké ich vedia upiecť najlepšie, ale môžete skúsiť aj vy, tento tradičný recept a zaspomínať si na detské časy.

Moja stará mama je prototypom výmyselníčky, fajnšmekerky, rada robí experimenty a skúša nové veci. Hyperaktívna žena aj pred 80-tkou. Posledná plodina, ktorú mi dala na vyskúšanie bola ačokča, ktorú vypestovala na plote. Keďže chutí ako niečo medzi uhorkou a paprikou, tak som z nej skúsila pripraviť plnenú papriku.

Vďaka bylinkám bude táto pizza nezameniteľná. Naozaj sa oplatí siahnuť po čerstvých zväzkoch, alebo využiť svoju bylinkovú záhradku, čo dodá nudnej chuti pizzi dokonalosť. No a keď chcete maximálne rozmaznať svoje bruško, dajte na pizzu aj kúsky údeného lososa. Výborná kombinácia, ktorá zachutí naozaj každému. To mi verte. Mala som predstavu, že to môže takto dokopy dobre chutiť, ale sama som bola prekvapená, ako sa to celé dobre doplnilo a veľmi nám táto kombinácia chutila. Skúste.

Keď má zelenina nevýraznú chuť a chcem ju dosoliť, buď zvolím slanší zrelý syr, alebo siahnem po údenej slaninke

Na zapekanie používam veľmi veľa syrov. Je pravda, že dosť časo si veberam aj podľa tohto, koľko stojí. Na chlieb s maslom si kúpim aj kvalitnejší syr, lebo to hneď na jazyku cítim, keď je lacnejší. Skúste však zapiecť karfiol so syrom pecorino. Toto mi chutilo, tak preto vám túto kombináciu dávam do pozornosti.

Hútala som, ako urobím morčacie prsia...

Uvažovala som, že dám do nich sušené paradajky a mozzarelu. To sa mi zdalo také, to ako to napísať, málo sexi. Hľada som nejakú kombináciu, ktorá by zároveň prájemne dochutila biele mäso, bola z výpeku príjemná omáčka, ktorá by sa hodila k ryži či zemiakovému pyré. A tak som vyhútala toto.

Marhuľky dozreli. Tie tvrdšie putovali so pohárov a zaliali sa sladuškým sirupom a tie mäkkšie som dala na pomleté orechy a prikryla som ich piškótovým cestom.

Klasika mnohých domácností. Ale ja tú klasiku milujem. Keď vylizujem z misky ešte surové cesto, keď dojedám marhule, ktoré sa nezmestili na plech, a nasávam vôňu keď sa pečie.  

Malinky, malinky, malinky. Ale vás mi všetci ľúbime. Sú voňavé a sladučké :-) Najradšej ich mám neumyté a hneď z kríku oberané.

Táto torta vznikla na popud z jednej kaviarne, kde som si dala takúto tortu. Už keď som ju jedla, robila som si v hlave rozbor a potom som šla do obchodu, nakúpila všetko potrebné a šla som na to. Vznikla z toho táto trojfarebná kráska, ktorú sme ja s mužom zjedli (zhltli) za dva dni 🙂 Skúsite?

Viete o tom, že sacherova torta vznikla na Slovensku? Pretože otec známeho Sachera, ktorý tento koláč preslávil vo Viedni, žil v Želiezovciach. Syn sa priučil od otca, niečo zdokonalil (a možno ani nie) a Rakúšanom tak torta od Sachera zachutila, že ju jedia dodnes.

V skutočnosti ide o jednoduchý koláč. Opäť sa presviedčam o tom, že jednoduché jedlá sú najobľúbenejšie. Preto u mňa vedú tak primitívne jedlá ako krupicová kaša,  špagety s kečupom a syrom, chlieb s maslom, halušky s bryndzou či uhorkový šalát s kyslou smotanou. 

Niekto nosí na návštevu bonbonéru, ja nosím napečené pečivko či koláčik.

Piecť drobné slané pečivo je taký pekný milý zvyk. Mne sa to najviac pasuje keď má prísť návšteva, ale aj keď ja idem niekoho nakuknúť a “vyžrať”. Aby som mala menšie výčitky, tak niečo donesiem zo sebou. Niekto nosí bonbonéru, ja nosím napečené pečivko či koláčik.